História Bosch Car Service

Históriu spoločnosti Bosch možno rozdeliť celkove do piatich fáz. V tej prvej, od roka 1886 približne do roka 1900, bol Bosch malý podnik, ktorý prežíval a svojmu majiteľovi zarábal na živobytie. Tento stav sa zmenil, keď magnetoelektrické zapaľovače začal vo veľkom odoberať rastúci automobilový priemysel.

Dielňa pre jemnú mechaniku a elektrotechniku v Stuttgarte

Zadná časť domu v ulici Rotebühlstrasse č. 75B, kde Robert Bosch 15. novembra 1886 otvoril svoju dielňu pre jemnú mechaniku a elektrotechniku

Keď bola 15. novembra 1886 otvorená Dielňa pre jemnú mechaniku a elektrotechniku, spočívala práca, ktorú spočiatku vykonávali prví dvaja pracovníci Roberta Boscha, v konštrukcii a inštalácii elektrických zariadení všetkého druhu, vrátane telefónnych systémov a diaľkových elektrických indikátorov hladiny vody. Prevádzkový kapitál vo výške 10 000 nemeckých mariek, ktorý Robert Bosch zdedil po svojom otcovi, bol rýchlo vyčerpaný. Spoločnosť sa udržala nad vodou len vďaka bankovému úveru, za ktorý sa zaručili Robertovi príbuzní. Čoskoro boli nutné ďalšie úvery. Robert Bosch väčšinu z neveľkých zárobkov firmy investoval do nových strojov. V roku 1895 sa podarilo po deviatich ťažkých rokoch všetky dlhy nakoniec splatiť a podnikanie v obore elektrických inštalácií a výrobkov sa pomaly začalo vyplácať. Do roku 1900 vzrástol počet pracovníkov spoločnosti na takmer 40. Tržby firme prinášali inštalačné, údržbové a opravné práce na elektrickom zariadení a vybavení. Firma ťažila z rozvoja elektrifikácie v Stuttgarte, ktorý so sebou priniesla priemyselná epocha.

Magnetoelektrické zapaľovanie – výrobok s budúcnosťou

Kľúčovým míľnikom vývoja spoločnosti sa stalo magnetoelektrické zapaľovanie. V roku 1887, len niekoľko mesiacov po otvorení dielne, vyrobil Robert Bosch na žiadosť zákazníka podľa výrobku z produkcie kolínskeho výrobcu motorov Deutz magnetoelektrický zapaľovač. Bosch v konštrukcii magnetu urobil niekoľko zásadných zmien a s týmto výrobkom dosiahol prvé ekonomické úspechy. Účelom magnetoelektrického zapaľovania je generovať elektrickú iskru potrebnú pre vznietenie palivovej zmesi v stacionárnom motore s vnútorným spaľovaním. Bosch bol v roku 1897 prvý, kto magnetoelektrický zapaľovač použil pre motor vozidla. Tým vyriešil jeden z kľúčových technických problémov, ktorému vznikajúci odbor automobilovej techniky čelil a zaistil si nádejne rastúci počet objednávok z oblasti automobilového odvetvia. Vďaka tomu Bosch do konca desaťročia v podstate zvládol svoje finančné problémy. Firma prežila a bol zaistený jej rast.

Bosch sa stáva globálnym dodávateľom automobilovej techniky

Robert Bosch pri svojom služobnom vozidle z počiatkov podnikania (1890)

V druhej fáze svojej histórie, zhruba od roka 1900 do roka 1925, sa spoločnosť v oblasti automobilovej techniky pevne usadila. Súčasne sa začala internacionalizovať a zakladala prvé predajné pobočky a výrobné prevádzky mimo Nemecka. Toto obdobie však bolo postihnuté dramatickým rozvratom, ktorý prišiel so stratou majetku a aktív mimo Nemecka po prvej svetovej vojne a s rekonštrukciou firmy. Ako sa magnetoelektrické zapaľovanie ďalej vyvíjalo, prichádzali od roku 1898 z automobilového odvetvia ďalšie a ďalšie objednávky. Bosch sa stal dodávateľom automobilového priemyslu a spoločnosť netušeným spôsobom rástla, čo bolo spojené aj s úspechom automobilu. Zatiaľ čo v roku 1900 zamestnávala necelé štyri desiatky pracovníkov, do roka 1907 ich počet dosiahol takmer tisícku. Spolu s britským partnerom Frederickom Simmsom vznikli v Anglicku a Francúzku prvé predajné pobočky mimo Nemecka (1898 a 1899) a Bosch zastúpenie v takmer všetkých európskych krajinách. A od roka 1906 aj na iných svetadieloch. Sem patrili pobočky v USA a Južnej Afrike (1906), Austrálii (1907), Argentíne (1908), Číne (1909) a Japonsku (1911).

Prvá továreň

Prvá Boschova továreň v Hoppenlaustrasse z roka 1901, ktorá bola významná tým, že ako prvá v Stuttgarte mala fasádu z betónových tvárnic. Spočiatku v továrni pracovalo štyridsaťpäť pracovníkov; do roka 1906 ich počet narástol na 450. Práve v tomto období údajne Robert Bosch predniesol vetu, ktorá mu už skoro musela pripadať smiešne: „Teraz už nechceme ďalej expandovať“

V roku 1901 otvára Robert Bosch v Stuttgarte svoju prvú továreň, v ktorej pracuje 45 zamestnancov. Zriadenie tejto novej budovy, na svoju dobu veľmi modernej, znamená prechod spoločnosti z remeselnej výroby na výrobu priemyselnú. Druhá nemecká továreň bola otvorená v neďalekom Feuerbachu v roku 1910. Produktivita bola úctyhodná: do roku 1915 boli vyrobené celkom dva milióny magnetoelektrických zapaľovacích systémov. Firma upustila od elektrických inštalácii a začala sa venovať výhradne automobilovej technike. V tomto období mala spoločnosť Bosch na trhu s magnetoelektrickými zapaľovacími systémami prakticky monopolné postavenie, v roku 1913 jej podiel na celosvetovom trhu prekračoval 90 %.

Automobilová technika, vojna a obnova

Československá centrála Bosch na pražských Vinohradoch. Pozemok, na ktorom stála, vykúpila spoločnosť od pani Věry Víškovej v roku 1923 za 250 000 korún. Pre vašu predstavu – malá Tatra 11, parkujúca pred budovou vpravo, stála vtedy 39 600 Kč

Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny mal Bosch zastúpenie na všetkých kľúčových trhoch. Už v roku 1913 pochádzalo viac ako 88 % obratu zo zahraničia a spoločnosť Bosch bola už vtedy skutočne globálnou spoločnosťou. A práve v tomto roku dosiahla druhého významného míľnika v automobilovom priemysle: uviedla na trh svetelný systém Bosch pre automobily. Systém skladajúci sa z generátora, batérie a reflektorov predstavoval prvý kompletný systém spoločnosti Bosch. Tým boli položené základy všetkých dnešných palubných automobilových elektrických systémov. V tejto fáze vývoja firmy začal Robert Bosch venovať peniaze na charitatívne účely, vrátane všetkých ziskov zo zbrojných kontraktov z doby prvej svetovej vojny. Na počiatku dvadsiatych rokov sa firma navzdory vysokej nemeckej inflácii z roku 1923, ktorá mala na hospodárstvo zničujúce dopady, rýchle zotavila z dôsledkov vojny, hlavne zo straty mnohých svojich predajných pobočiek a tovární mimo Nemecka. Už v roku 1925 bola sieť predajných pobočiek mimo Nemecka väčšia, než pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

Nové výrobky, modernizácia, spísanie dnešných stanov spoločnosti

Robert Bosch, fotografia z roku 1941

V tretej fáze histórie spoločnosti, ktorá trvala zhruba od roku 1925 do roku 1960, boli zakladané nové obchodné jednotky, ktoré pôsobili v oblastiach mimo automobilovú techniku a menili sa stanovy spoločnosti. V tejto fáze sa Robert Bosch stiahol z aktívneho pôsobenia v svojom podniku. Vo svojej poslednej vôli datovanej rokom 1937, teda päť rokov pred svojou smrťou v roku 1942, položil základy stanov spoločnosti, ktoré platia dodnes. Na toto obdobie však tiež vrhá tieň národný socializmus a druhá svetová vojna. Po skončení vojny v roku 1945 musela spoločnosť opäť nanovo budovať výrobné a obchodné siete mimo Nemecka, taktiež výrobné zariadenia zničené priamo v Nemecku. V polovici dvadsiatych rokov uskutočnil Robert Bosch reštrukturalizáciu predstavenstva firmy. Tento krok bol spôsobený dramatickými dopadmi krízy z roku 1926 na európske automobilové odvetvie, ktorá spôsobila pokles obratu spoločnosti (od roka 1917 do roku 1937 bola spoločnosť zapísaná ako „Robert Bosch AG“). Len medzi rokmi 1925 a 1926 činil pokles 35 %. Robert Bosch menoval nový tím vedenia, v ktorom boli Hans Walz, Karl Martell Wild a Hermann Fellmeth. Sám z vedenia spoločnosti vo veku 65 rokov odstúpil.

Kríza a nové výrobky

Nové vedenie považovalo za nutné radikálne znížiť počet pracovníkov na všetkých úrovniach. Medzi rokmi 1926 a 1927 bola zrušená viac než štvrtina pracovných miest. Krízu sa nakoniec podarilo rýchlo zvládnuť – do určitej miery aj vďaka racionalizačným opatreniam, ktoré boli krátko predtým zavedené, predovšetkým vďaka systému montážnej linky, ktorý bol zavedený v roku 1925 a ktorý priniesol prudké zvýšenie produktivity. Firma sa okrem toho začala diverzifikovať. Bosch sa začal sústreďovať na iné výrobné segmenty, aby tak znížil svoju jednostrannú závislosť na automobilizme. Nové obchodné jednotky, ako Elektrické náradie, Junkers Gasgeräte (výrobca plynových kotlov), Blaupunkt (rádiové prijímače do automobilov aj domácností), Fernseh GmbH (zariadenie pre televízne štúdia), Kinobauer (kinoprojektory) alebo Domáce spotrebiče postavili spoločnosť opäť rýchlo na nohy. Medzi míľniky reštrukturalizácie patrí prvé elektrické náradie (1928), prvé európske sériovo vyrábané autorádio spoločnosti Blaupunkt (1932) a prvá chladnička Bosch (1933). V tomto období vznikla nová obchodná jednotka aj v segmente automobilovej techniky. To malo dlhodobý efekt na posilňovaní tohto obchodného sektora spoločnosti Bosch. Týmto novým počinom bol vstrekovací systém pre vznetové motory nákladných automobilov (1927), ktorý bol od roka 1936 k dispozícii aj pre osobné autá a ktorý predstavoval technický základ následných vstrekovacích systémov pre zážihové motory.

Prispôsobenie a opozícia

Roky 1933 až 1945 zastihli spoločnosť v situácii, keď sa na jednej strane musela prispôsobovať vláde národného socializmu, zatiaľ čo na druhej strane sa starší členovia vedenia firmy zapájali do odporu voči režimu. V druhej polovici 30. rokov sa spoločnosti Bosch podarilo prekonať posledné dopady globálnej hospodárskej krízy. Aby bola posilnená odolnosť firmy proti možným vonkajším vplyvom, uskutočnil Robert Bosch jej reštrukturalizáciu a zmenil v roku 1937, päť rokov pred svojou smrťou, jej právnu formu z AG (akciová spoločnosť) na GmbH (spoločnosť s ručením obmedzeným). Keď vypukla vojna a stále viac zručných pracovníkov bolo povolávaných na front, využívala spoločnosť Bosch, rovnako ako iné firmy, vojnových zajatcov a nútene nasadených. Výrobné závody Bosch sa stali súčasťou zbrojnej mašinérie Tretej ríše a vyrábali elektrické súčiastky pre vojenská vozidlá a lietadlá. Navzdory hospodárskemu vzostupu bolo nepriateľstvo Hansa Walza, nástupcu Roberta Boscha vo firme, voči národným socialistom evidentné. Walz kritizoval režimovú hospodársku politiku a zvlášť silne potom brojil proti štátnym intervenciám. Len význam spoločnosti ako zbrojného výrobcu zabránil tomu, aby bol Walz uväznený. O niekoľko mesiacov neskôr sa generálny riaditeľ spoločnosti Bosch znova dostal do pozornosti úradov, keď vyšetrovanie neúspešného atentátu na Adolfa Hitlera z 20. júla 1944 odhalilo stopu, ktorá viedla do centrály Bosch v Stuttgarte. Pamätník mučeníkov a hrdinov holokaustu Yad Vashem udelil Walzovi v roku 1970 titul „Spravodlivý medzi národmi“, pretože za jeho vedenia chránila firma pracovníkov židovského pôvodu pred deportáciou do koncentračných táborov.

Nový začiatok po roku 1945

Ako mnohým iným nemeckým firmám, aj spoločnosti Bosch sa po roku 1945 podarilo rýchlo nadviazať na predchádzajúce úspechy. Hoci značná časť tovární v Stuttgarte a Feuerbachu bola vážne poškodená náletmi, stroje, ktoré boli dôležité pre výrobu, boli presťahované na vidiek a zostali vďaka tomu prakticky nedotknuté. Od leta roku 1945 bol opäť k dispozícii dostatok zručných pracovníkov. Po menovej reforme v roku 1948 už nasledoval rýchly rast spoločnosti. Počet pracovníkov, ktorý v roku 1948 tesne prekračoval 10 000, dosiahol v roku 1958 takmer 40 000. V tom istom období vzrástol obrat z 85 miliónov (1948) na 1,153 miliardy nemeckých mariek (1958), čo sa zhruba rovná rastu zo 43 miliónov na 580 miliónov eur. Avšak spočiatku bol tento rast ohrozený programom demonopolizácie víťazných spojeneckých síl. Obávanému rozdeleniu celej spoločnosti a strate dcérskych spoločností sa predsa len podarilo zabrániť, aj za cenu toho, že spoločnosť Bosch musela poskytnúť konkurencii všetky svoje patenty a priemyselné vzory.

Objavujú sa technológie orientované na budúcnosť

Z technologického hľadiska spoločnosť v 50. rokoch skúmala celý rad rôznych možností. V mnohých výrobných oblastiach musela doháňať nedostatok inovácii. Súčasne však pracovníci vývoja pracovali na nových priekopníckych technológiách v ostatných sférach, napríklad v elektronike pre automobily. Prvý úspech na tomto poli sa dostavil v roku 1958 s vývojom elektronických súčastí regulačnej jednotky generátorov. Iným významným míľnikom bol mechanický vstrekovací systém pre zážihové motory predstavený v roku 1951. Ten bol nasledovaný rýchlym rozšírením sortimentu elektrického náradia a domácich spotrebičov, ktorý bol bezpochyby výsledkom západonemeckého „hospodárskeho zázraku“, ktorý sa v tej dobe práve rozbiehal. V dôsledku všeobecného hospodárskeho rozmachu Spolkovej republiky Nemecko, keď krajina smerovala do stavu plnej zamestnanosti, sa v oblasti Stuttgartu a v jeho okolí začal v polovici 50. rokov zreteľne prejavovať stále väčší nedostatok pracovných síl. Spoločnosť sa s tým vysporiadavala zakladaním ďalších závodov v iných regiónoch Nemecka v rokoch 1955 až 1965 (napr. Norimberg, Ansbach, Giengen, Bühl a Blaichach).

Bosch sa mení na globálnu technologickú skupinu

Štvrtú fázu svojej histórie, zhruba od roka 1960 do roka 1990, zahájila spoločnosť Bosch zavádzaním rozsiahlych reforiem svojej štruktúry a stanov. Koniec tejto fázy je spojený s pádom železnej opony. Už v roku 1959 predniesol výrobný riaditeľ Eugen Hagmaier referát o budúcom smerovaní skupiny Bosch Group, v ktorom analyzoval situáciu spoločnosti hlavne z pohľadu výroby a formuloval zodpovedajúce závery. Toho istého roku boli zahájené práce na reštrukturalizácii spoločnosti na divízie. Prvá bola divízia Power Tools (Elektrické náradie), ktorá bola založená v roku 1960. Práca Hansa Walza, čestného predsedu predstavenstva firmy Robert Bosch GmbH a predsedu výkonného výboru, viedla v roku 1964 pri návrhu nových stanov spoločnosti k medzníku v histórii firmy. So súhlasom dedičov Roberta Boscha a v súlade s jeho poslednou vôľou boli schválené nové stanovy a bola založená dnešná organizácia Robert Bosch Stiftung GmbH – charitatívna nadácia. Zhruba 92 % akciového kapitálu spoločnosti Robert Bosch GmbH má teraz v rukách táto nadácia. Rodina Boschovcov vlastní významných 7 % akciového kapitálu a zvyšné akcie vlastní Robert Bosch GmbH a priemyselný fond Robert Bosch Industrietreuhand KG. Nadácia previedla svoje hlasovacie práva na valných hromadách práve na tento fond.

Druhá a tretia vlna diverzifikácie

V roku 1964 tiež začala druhá vlna diverzifikácie. V jej rámci vznikla divízia Baliaca technika ako výsledok série akvizícii. Koncentrácia aktivít v obore pneumatických a hydraulických systémov položila základy neskoršej divízie Automatizačná technika. Celkom v duchu svojich predchodcov Roberta Boscha a Hansa Walza kládol aj Hans L. Merkle, pôsobiaci ako predseda predstavenstva od roka 1963 do roka 1984, zvláštny dôraz na posilňovanie medzinárodného podnikania. Zásadného prelomu bolo dosiahnuté v roku 1973, keď bola založená prvá výrobná prevádzka Bosch v USA po druhej svetovej vojne. Spoločnosť Bosch bola opäť na najlepšej ceste urobiť z USA svoj najsilnejší trh mimo Nemecka, ako tomu bolo pred rokom 1914. V tretej vlne diverzifikácie vstúpila spoločnosť postupnou akvizíciou firiem Telenorma a ANT (od roka 1982) na telekomunikačný trh. Pod vedením Merklovho nástupcu Marcuse Biericha, predsedu predstavenstva od roka 1984 do roka 1993, expandovala firma od roka 1987 a koncentrovala svoje telekomunikačné aktivity, až ich v roku 1989 integrovala do samostatného obchodného útvaru – Komunikačné technológie. Táto fáza bola spojená s ústupom z iných obchodných oblastí. Od roka 1986 sa po takmer 60 rokoch spoločnosť Bosch postupne stiahla zo sektora televíznej štúdiovej techniky a v roku 1988 rozpustila svoje dlho zavedené podnikanie v odbore projektorov a kamerových technológií, ktoré zahájila po akvizícií spoločnosti Eugen Bauer GmbH v roku 1934.

Inovácia v oblasti automobilovej techniky

Obdobie medzi rozčlenením spoločnosti na divízie, ktoré bolo zahájené v roku 1960, a koncom rozdelenia na východ a západ, prinieslo v spoločnosti Bosch niekoľko významných inovácií produktov, hlavne na poli automobilovej techniky. Radí sa medzi ne elektronicky riadený vstrekovací systém pre zážihové motory D-Jetronic (1967), protiblokovací brzdový systém ABS (1978), elektronické riadiace jednotky EDC pre vznetové motory (1986), navigačný systém Blaupunkt TravelPilot (1989) a elektronický program stability ESP®.

V čase, keď sa diskusie začínali obracať k téme bezpečnosti na cestách a k ochrane životného prostredia, tieto novinky dokazovali, ako spoločnosť Bosch usiluje o to, aby automobily produkovali menej emisií, boli hospodárnejšie a bezpečnejšie. Toto svoje odhodlanie spoločnosť Bosch zhrnula do názvu svojej kampane z roka 1974 „Bezpečne, čisto, hospodárne“. Rast spoločnosti počas týchto troch desaťročí je zrejmý na základných dátach. Obrat vzrástol z 2,2 miliardy nemeckých mariek v roku 1963 na takmer 32 miliárd nemeckých mariek v roku 1990. Podiel obratu generovaný mimo Nemecka v tomto období rovnako vzrástol, a to z 35 % na viac než 50 %, počet zamestnancov potom zo 73 000 na viac ako 180 000.

Nové výzvy globalizácie

Sídlo spoločnosti Robert Bosch GmbH v Gerlingen-Schillerhöhe blízko Stuttgartu

Piata fáza histórie spoločnosti Bosch začína rokom 1990 a trvá do súčasnosti. V nej dochádza k otvoreniu východoeurópskych trhov, k rýchlemu rastu ázijských ekonomík a ku vzniku globálnych sietí vývojových, výrobných aj predajných. V roku 1993 odovzdal Marcus Bierich predsedníctvo v predstavenstve Hermannovi Schollovi. Studená vojna bola za nami a štáty bývalej Varšavskej zmluvy prechádzali procesom demokratizácie, čo pre spoločnosť Bosch znamenalo taktiež nové príležitosti a nové trhy. V tomto okamžiku však globálna ekonomika prechádzala najhlbšou fázou väčšej recesie. Táto recesia, ktorú spoločnosť Bosch pociťovala už od roka 1992, viedla k racionalizačným opatreniam a k prepúšťaniu v nemeckých závodoch v období 1992–1994.

Rastúce trhy vo východnej Európe a v Ázii

Súčasne sa však stále intenzívnejšie prejavovalo úsilie o vstup na zahraničné trhy otvárajúce sa v Ázii a východnej Európe. Podiel obratu generovaný mimo Nemecka, činiaci v roku 1993 ešte 49 %, stúpol do roka 2000 na 72 %. Okrem toho, že boli dohodnuté významné spoločné kapitálové podniky v Číne a Kórei, podarilo sa spoločnosti Bosch rovnako združovať svoje aktivity v Japonsku, a to predovšetkým vďaka akvizícii väčšinového podielu v Zexel Corporation v rokoch 1997–1999. Tiež v Indii, kde má spoločnosť zastúpenie od roka 1919 a kde sa výrobky Bosch vyrábajú pod značkou MICO už od roka 1951, uskutočnili sa v roku 1997 kroky, vedúce k reštrukturalizácii aktivít spoločnosti na tomto rastovom trhu. Výsledkom bolo založenie regionálnej spoločnosti Robert Bosch India Ltd. Predajná sieť a výrobné závody boli zakladané tiež na početných trhoch vo východnej a strednej Európe.